Články

Strácame kvôli stresu rozum?

5. mája 2017

Niektorí sa s ním vyrovnávajú lepšie, niektorí horšie. Ale neexistuje snáď nikto, kto by stres nepoznal. Začnú sa nám triasť ruky, čelo sa nám orosí a cítime, ako by nám niekto okolo krku uťahoval slučku. To sú základné prejavy stresu. Viete ale, že nám stres ovplyvňuje činnosť a vývoj mozgu?

Čo sa deje vo vnútri mozgu

Pri stresových situáciách sú v tele tvorené látky pomáhajúce nám tieto situácie zvládnuť, medzi ktorými sú adrenalín a kortizol. Kým adrenalín sa vyplaví z tela veľmi rýchlo, kortizol v tele môže zostať po celý deň, čo je pre náš systém nebezpečné.

Pri väčšom množstve stresového hormónu, kortizolu, ktorý je tvorený v nadobličkách, dochádza k zastaveniu tvorby nových neurónov v časti mozgu zvanom hipokampus. Ten je dôležitý pre správne učenie, priestorovú orientáciu alebo ukladanie nových informácií. Nadbytok kortizolu môže tiež viesť k zvýšeniu telesnej hmotnosti, tráviacim problémom alebo srdcovým chorobám.

Chronický (dlhodobý) stres má negatívny vplyv na naše rozhodovanie a pracovnú pamäť a núti nás správať sa impulzívne. Sme teda náchylnejší k úzkostiam a depresiám. Ďalej je ovplyvnená časť mozgu zvaná amygdala. Inak sa jej tiež hovorí mozgové centrum strachu. Stres zväčšuje jej veľkosť a vytvára sa v nás ešte viac strachu a úzkosti. Je to teda taký začarovaný kruh.

Veľmi znepokojujúcim účinkom stresu na náš mozog je zvyšujúce sa riziko demencie a Alzheimerovej choroby. Tá je šiestou najčastejšou príčinou smrti. Bohužiaľ na ňu zatiaľ neexistuje žiadny liek. U starších ľudí potom chronický stres spôsobuje demenciu a urýchľuje jej rast.

Chronický stres má tiež za následok znižovanie hladiny neurotransmiterov, najmä potom serotonínu a dopamínu. Serotonín čiže hormón šťastia, nám pomáha zvládať stresové situácie a vyvoláva v nás pocit dobrej nálady. Mali by sme sa teda snažiť serotonín v našom tele produkovať, pokiaľ možno čo najviac. Ako zvýšiť produkciu serotonínu v tele, sa dozviete v tomto článku.

Dobrý stres pomáha

Naproti chronickému stresu existuje aj tzv. Dobrý stres. Eustres je príjemnou formou stresu a neškodí nám. Prežívame ho napríklad pri športe alebo iných fyzických činnostiach, pri ktorých sme spokojní a nadšení alebo keď prežívame pracovný či študijný úspech.

Lepšie je stresu preventívne predchádzať, ako sa ho neskôr zbavovať

Počujete občas od svojho okolia, že vás rozhádže každá blbosť? Podliehate často stresovým situáciám? To znamená, že nie ste na stres pripravení, a vystavujete sa tak rizikám uvedeným vyššie. Naučte sa stresu odolávať a ak vás náhodou stres popadne, nebudete mať taký problém sa ho zbaviť.

Možností, ako preventívne stresu predchádzať je niekoľko. Jednou z možností je stresom sa priebežne "očkovať". Stres v malých dávkach v nás vyvoláva väčšiu odolnosť a telo si na neho postupom času zvyká. Takéto očkovanie však prebieha v každodennom živote a vy ho môžete cielene vyhľadávať. Ak vám robí problém komunikácia s cudzími ľuďmi, spýtajte sa každý deň náhodných ľudí napríklad na to, koľko je hodín.

Ďalšou z možností prevencie stresu je zhodnotiť, či dôvod, prečo sa stresujete, je dôležitý. Nerozčuľuje sa len kvôli maličkostiam, ktoré za to nestoja?

Zdroje:

  prečítané 4088×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Lukáš Bryksa
Zakladatel a manažer projektu Mentem.cz. Oblastí psychologie a fungování mozku se aktivně zabývá od roku 2011, kdy přišel s myšlenkou online projektu na zlepšení kognitivních funkcí mozku.

Podobné články

Zaspávanie pokazené civilizáciou

Nespíte? Ak za to môže odkladanie spánku kvôli práci alebo iným aktivitám, asi by bolo dobré niečo zmeniť a na spánok si nájsť čas. Asi štvrtina populácie prvého a druhého sveta ale nespí, pretože to jednoducho nevie. Zaspať a spať nie je tak jednoduchý proces, ako by sa možno zdalo tomu, kto sa do spánku prepadne samovoľne okamih po pristátiu v posteli. Čo s tým, ak sa človeku zaspať nedarí?

Fyziologický spánok nie je bezvedomie, čo do nervovej činnosti sa vyznačuje striedaním rôznych aktivít - a veda je na neho krátka, priamo ho navodiť nevie. Pomoc so zaspávaním tak obnáša odstránenie prekážok, ktoré bránia v prirodzenom zaspaniu. V najzávažnejších prípadoch sa tak deje za použitia hypnotík: liekov, ktoré utlmia nervovú činnosť, čo nástup spánku výrazne uľahčí. Ich pôsobenie ale zároveň mení štruktúru spánku a nesie so sebou riziká vedľajších účinkov, takže je všeobecne výhodnejšie zacieliť liečbu presnejšie.

Za striedaním spánku a bdenia stojí súhra troch rôznych neurohormonálnych systémov.

Prvý z nich zodpovedá únave. Kľúčovou látkou je adenozín: pamätáte si zo školy "molekulu energie" ATP, adnosintrifosfát? Pri jeho rozkladu vzniká energia, ktorú bunky potrebujú k činnosti - a tiež práve adenozín, ktorý sa ukladá v mozgu - a jeho nárast signalizuje únavu. Adenozín stojí aj za obľubou kávy a čaju: kofeín totiž potláča práve jeho prejavy.

Druhý synchronizuje naše telesné rytmy so svetom okolo. Kľúčovou látkou je melatonín: hormón, ktorý náš mozog syntetizuje takmer výhradne za tmy. Jeho nárast signalizuje, že nastal čas spať.

Tretí systém potom spánok a bdenie prispôsobuje aktuálnej situácii. Čo keby hladiny adenozínu a melatonínu prekročili pomyselnú hranicu, ktorá by mala navodiť spánok, počas poslednej minúty napínavého zápasu? Na úteku pred svorkou vlkov alebo pri love mamuta? Prežívané napätie - z hormonálneho hľadiska kokteil adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu - nás zaspať nenechá.

Trojica systémov bola v priebehu evolúcie dovedená takmer k dokonalosti - avšak pre použitie v úplne inom svete ako v tom, v ktorom žijeme my. Na tom, že zle spíme, sa silno podieľa stres, ktorý spánku nesvedčí. Vrátane stresu, ktorý vyplýva zo samotného nevyspania: nedávny výskum ukázal, že večer nasledujúci po prebdenej noci charakterizuje zvýšená hladina kortizolu - ktorý sťažuje zaspanie.

Ak človek zle spí, môže svoj problém chápať ako upozornenie, že možno nežije úplne najlepšie - a že stojí za to niečo zmeniť. Zanedbávanie choroby, staroby a smrti vo verejnom diskurzu nás spoločne s lekárskou starostlivosťou, ktorá je hradená z verejných peňazí, vedie k predstave, že je takmer všetko dôležitejšie ako "údržba" seba samého. Nie je, a to ani z ekonomického pohľadu - ktorý je navyše v takomto kontexte druhotný.

Civilizácia zároveň zásadne ovplyvňuje druhý, melatonínový systém. Pred zavedením elektriny do domácností ovplyvňovalo svetlo plameňa náš denný rytmus len minimálne - syntéza melatonínu je totiž citlivá obzvlášť na studené svetlo s nízkou vlnovou dĺžkou, ktoré vnímame ako modré. Nažltlé plamene tak organizmu "pripomínajú" teplé svetlo zapadajúceho slnka, ktoré tvorbe melatonínu príliš nebráni. "Studené" žiarivky naopak mozog chápe ako signál poludňajšieho slnka, že sa čas spánku ešte ani nepribližuje.

Zásadný vplyv majú aj displeje telefónov a počítačov, ktorých svetlo charakterizuje práve ona modrá farba. Preto je vhodné ich pred cestou do postele neužívať - alebo aspoň stlmiť jas, pozerať sa z diaľky a zaobstarať si softvér, ktorý modrú čiastočne filtruje, je k dispozícii zdarma pre každý operačný systém.

Svetlo je zároveň možné využiť: ranná prechádzka na slnku alebo svit špeciálnych lámp (ktoré na rozdiel od programov stoja pár tisíc) telu pomôžu nastaviť biologické hodiny podľa pozemského času. Pomôcť môže aj melatonín samotný. Ten je síce v Česku podľa vyhlášky k dostaniu len na predpis, avšak v praxi ho ponúka každá lekáreň. Načasovanie a dávkovanie však nie je úplne jednoduché, takže by malo vychádzať z odporúčania lekára (alebo aspoň dôkladného štúdia). Pre ilustráciu: výskumy odporúčajú dávkovanie okolo 0.3 mg – avšak v lekárňach vám ponúknu tablety obsahujúce 2 mg, prípadne 5 mg melatonínu.

Mozgové vlny: neviditeľné tajomstvo v našej hlave

Prvá vedecká zmienka o mozgových vlnách padla už koncom 19. storočia, ale až s vynálezom elektroencefalogramu (EEG) v 30. rokoch 20. storočia bolo možné existenciu vĺn skutočne dokázať - a rozlíšiť aj ich rôzne podoby.

Čo to vlastne mozgové vlny sú?

Mozgové vlny sú súčasťou elektromagnetického poľa, ktoré vznikajú okolo mozgu vďaka elektrickej aktivite neurónov. Prístroj EEG dokáže rozlíšiť veľa rôznych vĺn, pričom najčastejšie sa spomína päť z nich - Alfa, Beta, Gama, Delta a Theta. Počas nášho života sú aktívne všetky, jedna však býva v závislosti od okolností dominantnejšia. A ktorá z nich to je, záleží na našom psychickom rozpoložení.

Mozgové vlny meriame v jednotkách Hertz (Hz). Čím viac Hz, tým "divokejšia" je vlna aj naše duševné naladenie. Napríklad 10 Hz znamená, že krivka dosiahne desiatich kmitov za sekundu.

Gama vlny (40 - 100 Hz) sú dominantné v situáciách, kedy vystavujeme náš mozog náročným úlohám. Napríklad pri trénovaní na Menteme. Gama frekvencia hrá dôležitú úlohu pri učení a pamäti.

Beta vlny sú aktívne v bdelom stave. Nachádzajú sa v rozmedzí 12-40 Hz. Čím vyššia je ich frekvencia, tým podráždenejšími sa stávame. Ovláda nás zlosť, nervozita alebo strach. Nižšia frekvencia sa vyskytuje pri pocite únavy alebo ospalosti. Vlny beta sú viditeľné pri logicko-analytickom, teda rozumovom uvažovaní. Pri ich aktivite sa zameriavame na riešenie problémov.

Alfa vlny s frekvenciou 8 - 12 Hz prevládajú pri stave uvoľnenia a odpočinku. Skrátka vždy, keď si nerobíme s ničím starosti a nezahlcujeme naše zmysly žiadnymi výraznými podnetmi. Duševná pohoda, ktorú Alfa vlny vyvolávajú, zlepšujú kvalitu spánku, učenie, zvyšuje produktivitu a dokonca našu imunitu.

Aktivácia Theta vĺn (4 - 8 Hz) nastáva pri hlbokej relaxácii, meditácii a v niektorých fázach spánku. Počas týchto frekvencií dochádza ku skvalitňovaniu dlhodobej pamäti a schopnosti nachádzať neobvyklé riešenia. Vzniká väčšina vizionárskych videní. Každý jogín tiež vie, že v stave aktivácie Theta vĺn dochádza k prehĺbeniu intuície a v niektorých momentoch sa možno stretnúť so svojím vlastným nevedomím.

Delta vlny s frekvenciou 1-4 Hz sa objavujú pri veľmi dôkladnej meditáciu, v stave hlbokého spánku alebo v bezvedomí. Pri týchto frekvenciách dochádza k hĺbkovej regenerácii organizmu.

Mozgové vlny prichádzajú automaticky s tým, ako prežívame svet okolo nás. Dá sa však naučiť ovládať ich intenzitu. Napríklad pomocou meditácie, autogénneho tréningu a iných relaxačných techník.

Zdroje:

https://www.transparentcorp.com/products/np/brainwaves.php mentalhealthdaily.com/2014/04/15/5-types-of-brain-waves-frequencies-gamma-beta-alpha-theta-delta

Stres: čo sa stane, keď je ho príliš

Stres je prirodzenou súčasťou každodenného života. Odpovedá na okolnosti a požiadavky nášho okolia. Na rozdiel od zvierat, ktoré pod tlakom stresu buď utečú, alebo zaútočia, ľudia často nemajú vo svojom psychosociálnom prostredí príliš na výber. Stresujúcim situáciám niekedy skrátka sa nedá utiecť.

Stres delíme z hľadiska kvality na eustres a distres. Prvý spomínaný je stres nižšej intenzity, ktorý má na organizmus stimulujúci vplyv. Je spojený skôr s príjemnými udalosťami, ako je náročná, ale odmeňujúca práca, svadba alebo budovanie nového bývania. Distres je naopak negatívny a silne prežívaný stres, ktorý je pre nás zaťažujúci.

Rozlišujeme tiež typy stresu podľa trvania - akútny a chronický. Akútny stres trvá len po dobu určitej situácie (prejav pred publikom alebo napríklad hľadanie stratených kľúčov) a prináša so sebou odozvy tela - potenie dlaní alebo zrýchlené a plytké dýchanie. Po ukončení stresovej situácie sa telo vracia do rovnováhy.

Chronický stres je pre organizmus oveľa nebezpečnejší. Ide o reakciu na dlhotrvajúce stresové situácie. Napríklad chronické ochorenie, sociálne neistoty, alebo dlhotrvajúce manželské nezhody.

Niečo málo teórie

Po prvej svetovej vojne sa výskumom stresu zaoberal americký fyziológ W. B. Cannon. Jeho teória "útok alebo útek" je založená na princípe homeostázy, kedy organizmus usiluje o nastolenie vnútornej rovnováhy práve jednou z týchto dvoch reakcií.

Najznámejšia teória o strese je tzv. všeobecný adaptačný syndróm. Vyvinul ho kanadský biológ Hans Selye. Pri pokusoch na stovkách zvierat zistil, že pri dlhodobom vystavení stresujúcim podmienkam reaguje organizmus tromi štádiami.

Najprv sa spusti tzv. poplachová reakcia. Tá je veľmi podobná Cannonovej teórií "útok alebo útek". Ak nemožno sa stresoru vyhnúť, nastáva druhé štádium - rezistencia. Ide o energeticky veľmi náročnú fázu, pretože organizmus mobilizuje svoje sily pre vyrovnávanie sa s nepriaznivou situáciou. Posledným štádiom je vyčerpanie, ktoré nastáva pri dlhodobom vystavení stresora. Organizmu skrátka dôjdu sily.

Čo s nami stres robí

Dlhodobý stres máva za následok mnoho nepríjemností. Problémy môžu nastať v oblasti zažívania alebo imunity. Dochádza k zvýšeniu krvného tlaku, nárastu váhy a emocionálnym výkyvom.

Existuje silné spojenie medzi stresom a poruchami spánku. Časté pôsobenie stresorov zvyšuje takzvaný arousal (stupeň nabudenia), ktorý bráni kvalitnému spánku. Z nevyspania prichádzajú ďalšie stresy a vzniká začarovaný kruh. A pretože počas spánku dochádza v mozgu k dôležitým procesom, nie je divu, že ich narušením sa čoskoro objavia problémy s pamäťou a pozornosťou.

Vedci zo St. Louis robili výskum, v ktorom malo 51 dobrovoľníkov brať po určitú dobu dávky kortizolu. Ide o hormón, ktorý je vyplavený do tela pri stresových situáciách. Bolo zistené, že pri niekoľkodňovom vystavení kortizolu sa u skúmaných osôb zhoršila verbálna pamäť. Po ukončení experimentu sa pamäť našťastie navrátila. Ak žijeme však v neustálom strese, môže kognitívny úpadok prebiehať zdĺhavo a nenápadne.

Ako bojovať so stresom

V boji proti stresu sa odporúčajú nasledujúce kroky. Tým prvým je identifikácia stresoru. Akonáhle ho zistíme, mali by sme sa zamyslieť nad tým, či so stresorom môžeme niečo urobiť. V prípade, že áno, budeme sa snažiť mu predchádzať. Ak je kontakt so stresorom neodvratný, musíme zvoliť inú stratégiu - naučiť sa s ním žiť, prijať ho.

Za zmienku stoja tiež relaxačné a meditačné techniky, ktorých existuje veľké množstvo. Určité typy je vhodné vykonávať pred spaním, iné môžeme praktizovať pri čakaní na autobus. U niektorých sa zameriavame na telo, u iných zase upokojíme myseľ. Vybrať si môže skrátka každý.

Zdroje:

www.internimedicina.cz/pdfs/int/2008/04/09.pdf Newcomer JW, Selke G, Melson AK, et al. (1999). Decreased Memory Performance in Healthy Humans Induced by Stress-Level Cortisol Treatment. Arch Gen Psychiatry. 56 (6), 527-533. www.bemidjistate.edu/offices/human_resources/Understanding stress.pdf

Spôsoby, ako zlepšiť svoju pamäť a duševné schopnosti

V minulosti zastávali vedci názor, že po dosiahnutí dospelosti sa mozog ďalej nevyvíja. Dnes je ale zrejmé, že k vývoju dochádza aj v priebehu ďalších dekád. Tento adaptívný proces sa nazýva neuroplasticita. A čo to je?

Neuroplasticita je úžasná schopnosť mozgu vytvárať nové prepojenia medzi neurónmi, čo sa výrazne prejavuje u detí a mladých ľudí. Ako človek starne, plasticita sa znižuje. Nie je to ale dôvod pre rezignáciu, pretože vždy je dostatočný priestor na zlepšenie a podporu mozgových funkcií.

Bolo mnohokrát dokázané, že potraviny obsahujúce vitamín E (prítomný napríklad v arašidoch, semenách a orechoch) môžu výrazne zlepšiť pamäť a mentálne kapacity.

Ak chcete zlepšiť mozgové funkcie aj inak ako stravou, tu je niekoľko možností:

Takzvaný chunking, teda zlúčenie položiek do logických skupín, je dobrý spôsob, ako si zapamätať viac informácií. Pre mnoho ľudí je napríklad nákup do domácnosti každodenný boj so zabúdaním. Ak však kategorizuje položky zo zoznamu do skupín (ako napríklad mliečne výrobky, zelenina, alebo čistiace prostriedky), máte napoly vyhraté. Chunking funguje aj pri pamätaní čísel. Ak máme memorovať číslo 165482359466, je to pre náš mozog problém. Vo chvíli, keď si číslo rozdelíme na menšie časti, teda 165-482-359-466, je zapamätanie oveľa ľahšie.

Ďalším spôsobom, ako podporiť pamäť, je používanie skratiek. Táto technika sa hodí v prípadoch, ak máme si zapamätať viac slov v rade alebo nejakú frázu. Príkladom môže byť napríklad zoznam ôsmich skladieb Bedřicha Smetanu, ktorých skratka znie BraProDali Dve HuTaČerVi.

Zábavný a odpočinkový spôsob, ako si zlepšiť pamäť, je aktívne precvičovanie mozgu. Ten totiž funguje podobne, ako sval. Čím viac sa používa, tým lepšie slúži. Duševné schopnosti sa dajú zlepšiť mentálnymi hrami, ako je sudoku alebo puzzle. Mozog sa ale skvele precvičí pri každodennej interakcii s okolím a pri zvládaní náročných pracovných úloh, kde je potrebné používať logiku, plánovanie a rýchlosť rozhodovania.

Naopak veľkým nepriateľom pre mozog je chronický stres, ktorý môže otupiť kognitívne funkcie. Dlhšia úzkosť môže neblaho ovplyvniť aj schopnosť rozhodovania a riešenia problémov. Negatívny vplyv má tiež na oblasť mozgu zvanú hippokampus, kde sa odohrávajú dôležité procesy spracovania informácií, pamäte alebo priestorovej navigácie.

V prípade, že trpíte dlhotrvajúcim stresom a úzkosťou, nie je zlý nápad navštíviť svojho lekára. Môžete si tiež pomôcť sami. Existuje mnoho techník, ktoré vedú k lepšiemu zvládaniu stresu, či už ide o jogu, meditáciu alebo tréning všímavosti k sebe i svojmu okoliu. Tieto antistresové aktivity môžu mať významný vplyv na celkovú pohodu, taktiež zlepšiť kognitívne funkcie mozgu. Dôležitá a často zanedbávaná aktivita je výdatný spánok. Vďaka nemu je mozog schopný lepšie spracovať a konsolidovať informácie a zlepšuje sa tiež oblasť krátkodobej pamäte.