Články

Selektívna pozornosť

Prečo nie sú výherci v lotérií dlhodobo šťastnejší ako iní ľudia?

Predstavte si, že dnes sa dvom ľuďom v živote stala významná udalosť. Osoba A mala vážny pracovný úraz a prišla o obe nohy. Na osobu B sa usmialo šťastie a vyhrala v lotérií milión dolárov. Aká bude životná spokojnosť týchto dvoch ľudí o rok? Väčšina ľudí predpokladá, že rozdiel v spokojnosti medzi A a B bude priepastný. Zdá sa ale, že ľudia svoju schopnosť adaptácie (na dobré i zlé) podceňujú. Vo výskume (viď zdroj) bola síce spokojnejšia vzorka výhercov v lotérií, rozdiel od ľudí paralyzovaných po úraze bol však minimálny. Zdá sa, že nech sa nám stane čokoľvek, časom sa prispôsobíme a naša spokojnosť sa pravdepodobne vráti k normálu. Prečo je to tak?

Mozog prepúšťa do pozornosti hlavne to, čo je preň dôležité

Mozog nás vďaka selektívnej pozornosti chráni pred záplavou podnetov a vpúšťa do vedomia iba to, čo je dôležité. Pozornosť zameriava v prvom rade na všetko, čo je ohrozujúce. Výskumy ukázali, že mozog dokáže najrýchlejšie zareagovať na červenú farbu. Preto sa červená často používa napríklad na výstražné značky v doprave. Ďalej uprednostňuje mozog tie podnety, ktoré môžu uspokojiť vaše potreby. Neodolateľná vôňa jedla, atraktívny muž či žena na reklamnom plagáte, alebo šípka „WC“ vašu pozornosť pritiahnu obzvlášť, ak je potreba aktuálne veľmi silná. Náš mozog je tiež naprogramovaný tak, aby z okolia vyberal informácie, ktoré sa nás osobne týkajú. Silno reagujeme na vyslovenie nášho mena, ale tiež zbystríme, pokiaľ sa v médiach hovorí o „našom“ kraji alebo meste. Okrem toho pozornosť priťahujú „tabuizované“ témy a podnety.

Mozog uprednostňuje nové podnety pred tými, na ktoré už je zvyknutý

Táto selektivita pozornosti umožňuje človeku brániť sa pred nebezpečenstvom a viesť ho k tomu, aby vo svojom okolí našiel potravu, vodu, partnera, či zábavu. Pokiaľ je podnet nový, upúta vašu pozornosť s omnoho väčšou pravdepodobnosťou. Mozog sa totiž musí uistiť, či preňho nie je nový podnet nebezpečný, alebo inak dôležitý. Keď napríklad pocítite nepríjemnú vôňu, pravdepodobne si to všimnete. Po čase ale vôňu prestanete cítiť, hoci sa nerozplynula. Mozog vôňu prestane považovať za zaujímavú a prispôsobí sa. Tendencia mozgu zvyknúť si na podnety z okolia sa označuje ako adaptácia.

Ako využiť schopnosť adaptácie v každodennom živote?

Predstavte si, že máte pred sebou nejakú nepríjemnú činnosť (upratovanie alebo vyplňovanie daňového priznania) a príjemnú činnosť (dlhý kúpeľ s koktailom a jahodami, či obľúbený film v TV). Bude pre vás výhodnejšie, ak si v činnosti naplánujete prestávky, alebo bude lepšie absolvovať činnosť bez prerušenia? Keď sa americkí vedci opýtali ľudí, väčšina by si chcela užiť film alebo kúpeľ bez prerušenia a v nepríjemnej aktivite si urobiť prestávku. Výskumníci naopak predpokladali, že mozog sa bude adaptovať na nepríjemnú, rovnako ako na príjemnú činnosť. Po čase už jednoducho nebudete cítiť ani nechuť, ani pôžitok. Táto domnienka sa autorom potvrdila. Ukázalo sa, že ak si vo vyplňovaní daňového priznania urobíte prestávku, nechuť pociťovaná na začiatku sa po pauze vráti v plnej sile. Preto je vhodnejšie vybaviť nepríjemné úlohy naraz. U pozorovania obľúbeného filmu to je presne naopak. Ak si film v strede prerušíte, váš celkový pôžitok bude vyšší, pretože radosť po prestávke sa zase obnoví. Záver je jednoduchý: do nepríjemnej úlohy sa pustite vtedy, keď budete mať dosť priestoru dokončiť ju a mať ju čo najskôr za sebou. Radosť si môžete zvýšiť tak, že si budete to príjemné pomaly vychutnávať a časť potešenia odkladať – či už ide o dobré jedlo, knihu, alebo kúpu nových vecí.

Zdroje:

• Ariely, D. (2011). Jak drahá je intuice? Praha: Práh.

Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis