Články

Predstavivosť

22. septembra 2014
Predstavivosť

je schopnosť vytvárať pamäťové predstavy. Predstava je potom uvedomenie si javu alebo podnetu, ktorý na nás v súčasnosti nepôsobí. Predstavy sú našou interpretáciou skôr reálne vnímanej skutočnosti. Predstavy sa dajú ďalej rozlišovať napríklad na vizuálne (fotografie, tvár kamaráta, roky), sluchové (piesne, zvuky), pohybové (tanec), priestorové, atď.

Každý človek má zastúpené všetky typy predstavivosti, ale niektorá z nich môže byť dominantná. Existujú napr. Sluchové typy, ktoré si ľahšie zapamätajú informácie, keď ich počujeme (niektorí študenti si napr. Namiesto zapisovania poznámok nahrávajú prednášky na diktafón), vizuálne typy (kresli si schémy), pohybové typy (zapisujú si poznámky - pohyb ceruzkou, ale tu hrá úlohu aj vizualizácia).

Avšak je k vyvolaniu každej predstavy z pamäti nutná istá dávka aktivity vlastného vedomia, takže žiadna predstava (okrem eideických predstáv), nereprodukuje úplne presne realitu, ale vždy nejakým, individuálne vlastným spôsobom trošku pozmení.

Fantázia je schopnosť vytvárať nové predstavy, ktoré okrem obsahov uložených v pamäti pridávajú vždy niečo nové. Resp. z obsahov v pamäti uložených niečo nové vytvára, niečo čo obsahuje nové prvky, napríklad abstraktné umenie, nová architektonické diela, príbehy, ... Hrá tiež dôležitú úlohu pri rozhodovaní a vytváraní nových plánov.

Eidetické predstavy (grécky eidos = obraz) sú predstavy, ktoré sa pri vybavení blížia svojou ostrosťou a úplnosťou predošlému vnemu. Niekedy sa stretávame v tomto kontexte s výrazom "fotografická pamäť".

Nedokážeme si predstaviť, čo všetko si nevieme predstaviť!

– neznámý autor

Všetko, čo je v súčasnosti dokázané, bolo v minulosti obyčajnou predstavou.

– William Blake

Každé skutočné dobrodružstvo vzniká nárazom fantázie na skutočnosť.

– Karel Čapek

  prečítané 4277×
Začať trénovať svoj mozog Späť na výpis
Mgr. Ivana Jakubeková
Psycholožka, terapeutka. Absolvovala jednooborovou psychologii na FF MU v Brně. Mezi její další odborné vzdělání patří psychoterapeutický výcvik, kurzy a praxe v oblasti klinické psychologie a psychodiagnostiky. Osm let pracovala v Krizovém centru pro děti. V současné době pracuje v Pedagogicko-psychologické poradně a provozuje soukromou psychologickou praxi.

Podobné články

Rýchlosť

Rýchlosť psychických funkcií zahŕňa najmä: reakčnú rýchlosť, rýchlosť myšlienkových operácií (spracovávanie zadanie a riešenie problému), rýchlosť ukladania si a znovu-vybavovania informácií, resp. rýchlosť vybavenia si informácií z dlhodobej pamäti, pohotovosť, rýchlosť súvisiace s pozornosťou (prepínanie pozornosť, apod.), spracovanie zmyslových informácií (jednoduché či zložité vizuálne, auditívny, olfaktorické, chuťové či hmatové podnety).

Aby bola rýchlosť psychických funkcií merateľná, zvyčajne (aj keď nie vždy) je táto rýchlosť spätá s motorickým systémom, teda tým, čo prevádza spracovanú informáciu na okolím pozorovateľnú rovinu (napríklad stlačenie tlačidla, vyrieknutie slová, napísanie výsledku, uskočenú stranou, a pod.) . Motorický systém je systém centrálnych aj periférnych nervov, ktorý je vykonávací jednotkou príkazu, ktorý mozog vydá. Začína v mozgu, ale konečným efektorom je napríklad ruka, noha, tvárové svaly, ad., Prípadne ich kombinácie.

Reakčný čas je čas, ktorý uplynie od podnetu do adekvátnej reakcie. Človek teda musí podnet zaznamenať, spracovať a správne vyhodnotiť, a následne vykonať adekvátnu reakciu. Uveďme si to na príklade vodičov. Vodič idúci po meste rýchlosťou 50 km za hodinu v plynulej prevádzke. Auto idúce pred ním náhle prudko zabrzdí (napríklad mu vbehne do cesty malé dieťa). Vodič auta idúceho za ním má len veľmi krátku dobu na to, aby danú situáciu postrehol, zaznamenal, v mozgu potom vyhodnotil a vyslal správnu reakciu, teda dupol na brzdu, aby si zachránil auto, predovšetkým zdravie, či život. Jedná sa o sekundy. A aj sekunda môže hrať v dopravných situáciách dôležitú úlohu.

V iných povolaniach, napríklad u lekárov, či managerov, hrá rýchlosť tiež dôležitú úlohu. Rýchlosť správneho lekárskeho postupu napr. V urgentnej medicíne môže pacientovi zachrániť život. Ide pritom o zložitý myšlienkový proces, kedy dochádza ako k vyhodnocovaniu situácie, tak aj k "vyťahovaniu" potrebných informácií z krátkodobej alebo dlhodobej pamäti (čo sa naučili na univerzite, v ďalšom vzdelávaní a praxi) a rovnako tak i rýchlosť motorických aplikácií týchto lekárskych postupov .

U managerov je nutnosť často rýchlo rozhodovať v stresových či vypätých situáciách, kedy tiež využívajú k správnemu rozhodnutiu svojho vzdelania a doterajších praxou nadobudnutých skúseností.

Rýchlosť myšlienkových operácií je dobre postrehnuteľná aj v bežnom živote. Uskočíme pred prechádzajúcim automobilom. V zhone musíme nájsť kľúče, mobil. Zorganizovať si najbližší čas pod prívalom aktuálnych informácií. A tak ďalej.

Mentem Vám dáva práve tú príležitosť rozvíjať a zdokonaľovať rýchlosť myšlienkových operácií, aby ste mohli lepšie fungovať ako v profesionálnom tak i súkromnom živote.

Potvrdené výskumom: online tréning mozgu skutočne pomáha

Podľa novej štúdie z novembra roku 2015 hraní online hier so zameraním na myslenie a pamäť pomáha starším ľuďom so zvládaním starostí v každodennom živote. Občania starší ako 50 rokov žijúci v Spojenom Kráľovstve sa počas minulého roka zapojili do celkom unikátneho výskumu - a jeho výsledky mnohých prekvapili.

Vedci v inštitúte Psychiatria, Psychológia a Neurovedy na King's College v Londýne preukázali, že trénovanie mozgu pomocou online hier zlepšuje pamäť i myslenie a navyše pomáha starším ľuďom zvládať bežné činnosti: cestovanie v mestskej hromadnej doprave, nakupovanie alebo varenie.

Už skoršie výskumy ukázali, že hranie online hier zlepšuje kognitívne funkcie, ale všetci pracovali len s malou vzorkou ľudí a ich výsledky tak neboli dostatočne relevantné. Spomínaná štúdia, ktorú oi. podporuje aj spoločnosť Alzheimer's Society, však pracuje so vzorkou 7000 ľudí a v dlhodobom horizonte 6 mesiacov. Jej výsledky preto majú oveľa vyššiu váhu.

Účastníci štúdie počas výskumu pravidelne hrali šesť hier. Tri logické (napr. Balansovanie so závažím na detskej hojdačke) a tri na riešenie problémov (napr. Poskladanie číselne označených dlaždíc do správneho poradia).

Účastníkom, ktorí boli vybraní za spolupráce s BBC, Alzheimer's Society a Rady Zdravotníckeho Výskumu, bolo odporučené, aby hrali každú zo šiestich hier aspoň 10 minút kedykoľvek zrovná mali čas. Pred začiatkom štúdie, po šiestich týždňoch, po troch mesiacoch a nakoniec po šiestich mesiacoch tak všetci prešli kompletným testom na kognitívne funkcie.

Po šiestich mesiacoch tréningu došlo k zásadnému zlepšeniu v skóre v teste každodenných činností u ľudí starších ako 60 rokov a významnému zlepšeniu v logickom uvažovaní u ľudí starších ako 50 rokov. Najlepšie výsledky vykazovali tí, ktorí hrali online hry 5x týždenne.

To, že ľuďom počas starnutia postupne slabne pamäť, je normálne. Dramatickejší úpadok však môže naznačovať prichádzajúcej demencii, pre ktorú je rýchla strata pamäti typická.

Už predchádzajúce výskumy ukázali, že ľudia, ktorí radi lúštia krížovky, skladajú puzzle alebo sa učia novým zručnostiam, majú menší sklon k demencii.

Táto nová štúdia by však mohla priniesť ešte k niečomu novému - a to ponúknuť efektívny a jednoduchý spôsob pomoci, ktorý znižuje nebezpečenstvo straty kognitívnych funkcií v pokročilom veku.

Dr. Anne Corbett z Wolfsonského centra pre choroby spojené so starnutím na inštitúte Psychiatria, Psychológia a Neurovedy na King's College v Londýne hovorí: "Tréning mozgu pomocou online hier a ich dopad môže byť extrémne dôležitý pre starších ľudí, ktorí hľadajú spôsob, ako si predĺžiť svoje kognitívne zdravie. Tieto online hry by mohli byť dostupné pre širokú verejnosť a tiež by mohli mať významný vplyv na zdravie občanov po celom svete."

"Náš výskum potvrdzuje názor, že aj zdanlivo malé zmeny v životnom štýle pomáhajú zachovať kognitívne funkcie a potencionálne znižujú riziko ich úpadku v neskoršom veku. To je dôležité najmä vtedy, keď nemáme k dispozícii lieky na liečbu demencie."

Dr. Doug Brown, riaditeľ Výskumu a Vývoja pre Alzheimer's Society, dodáva: "Také online hry môžu byť miliónovým odvetvím. Podobné výskumy nám pomáhajú porozumieť, čo všetko hry dokážu pre naše zdravie urobiť."

"I keď ani tento výskum nebol dostatočne dlhý, aby otestoval, či hry pomáhajú k predchádzaniu kognitívnemu úpadku alebo demencií, je skvelé vidieť, že majú pozitívny vplyv na zvládanie každodenných úloh a logickom uvažovaní."

"S rýchlo starnúcej populácie, je veľmi dôležité získať hmatateľný dôkaz, že tento spôsob tréningu mozgu má pozitívny vplyv na kognitívne funkcie, ktoré každý deň využívame. Ako vláda, tak aj spoločnosť, musí hľadať cesty, ako zabezpečiť seniorom nezávislý a dôstojný život, "uzavrel Brown.

Zdroje:

Corbett, A et al (2015) 'The Effect of an Online Cognitive Training Package in Healthy Older Adults: An Online Randomized Controlled Trial' JAMDA DOI: http://dx.doi.org/10.1016/j.jamda.2015.06.014 https://www.alzheimers.org.uk www.kcl.ac.uk/ioppn/news/records/2015/november/​Brain-training-improves-memory-and-performance-of-everyday​-tasks-in-older-people.aspx

Prospektívna Pamäť: Spomienky na budúcnosť

Výskum pamäte trvá už od samých počiatkov psychológie, napriek tomu však stále existujú oblasti, ktoré doteraz neboli príliš skúmané. Väčšina doterajších výskumov sa napríklad venovala prevažne tzv. Retrospektívnej pamäti, teda pamäti zameranej na minulosť. Tento druh pamäte používame napríklad vo chvíli, keď si spomíname na to, čo sme prežili, alebo keď si snažíme vybaviť nejaké skôr naučené fakty alebo informácie. Naša pamäť však nehrá podstatnú úlohu iba pri vybavovaní si minulých udalostí a zážitkov, ale je dôležitá aj pri plánovaní toho, čo chceme urobiť v budúcnosti. Psychológovia v tomto prípade hovoria o tzv. Prospektívnej pamäti, teda o schopnosti zapamätať si to, čo máme v úmysle v budúcnosti urobiť a neskôr si v správnu chvíľu na svoj zámer spomenúť. Práve tento druh pamäte bol psychológmi pomerne dlho zanedbávaný a záujem o túto tému začal narastať až v posledných desaťročiach.

V čom konkrétne sa teda od seba Prospektívna a retrospektívna pamäť líši? Hlavný rozdiel medzi týmito dvoma druhmi pamäte je predovšetkým v tom, akým spôsobom dochádza k vybaveniu toho, čo sme si mali zapamätať. V prípade retrospektívnej pamäti sa nás niekto priamo na nejakú informáciu spýta a my vieme, na čo si v danej chvíli máme spomenúť. Retrospektívnu pamäť teda používame napríklad vo chvíli, keď sa nás niekto spýta, v ktorom roku sme sa narodili. V prípade prospektívnej pamäti sa nás nikto priamo na nič nepýta a my si musíme spomenúť na to, že si vôbec v danej chvíli na niečo máme spomenúť. Prospektívnu pamäť používame napríklad vo chvíli, keď si máme spomenúť na to, že dnes musíme odísť z práce skôr, aby sme stihli vyzdvihnúť na pošte balík.

Prospektívnu pamäť teda využívame veľmi často a v mnohých rôznych situáciách. Hrá dôležitú úlohu napríklad vo chvíli, keď máme brať v pravidelne určený čas lieky, využívame ju pri plánovaní schôdzok aj pri plánovaní večerného nákupu. Výskumy tiež ukazujú, že v živote najčastejšie robíme chyby práve v úlohách, pri ktorých je potrebné zapojiť prospektívnu pamäť. Napríklad štúdia Crovitza a Daniela (1984), v ktorej si účastníci mali viesť podrobný denník, ukázala, že viac ako polovicu našich každodenných problémov s pamäťou tvoria práve problémy s prospektívnej pamäťou.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že zlyhávanie prospektívnej pamäte je pomerne bežné. Aký vplyv má však na prospektívnu pamäť starnutie? Dosahujú mladší dospelí lepšie výkony v úlohách na prospektívnej pamäť než seniori? Týmito otázkami sa zaoberal rad rôznych štúdií a doteraz nie sú úplne zodpovedané. Výsledky jednotlivých štúdií sa od seba totiž značne líšia a sú do istej miery závislé na tom, v akých podmienkach sú už realizované. Experimenty, ktoré boli vykonávané v laboratóriu, zistili, že mladší dospelí dosahujú v úlohách na prospektívnej pamäti výrazne lepšie výsledky ako seniori. V štúdiách, ktoré boli vykonávané mimo laboratória, však mladší aj starší dospelí dosahovali v úlohách na prospektívnej pamäť rovnaké výsledky. Tento paradox doteraz nebol uspokojivo vysvetlený a stále sa čaká na jeho objasnenie.

Pomerne k zásadným zisteniam však dospeli štúdie, ktoré sa zamerali na prospektívnu pamäť u ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou. Ukázalo sa, že u ľudí, ktorí trpia týmto typom demencie, dochádza k zhoršeniu prospektívnej pamäti skôr ako k zhoršeniu pamäti retrospektívnej. V súčasnej dobe sa teda psychológovia snažia zistiť, či by úlohy na prospektívnu pamäť išlo využiť pre skoršiu diagnostiku ako Alzheimerovej choroby, alebo iných ochorení mozgu.

Na záver teda môžeme povedať, že prospektívna pamäť patrí medzi veľmi dôležité kognitívne funkcie, a preto s ju vyplatí trénovať. Na to, ako môžeme prospektívnu pamäť trénovať, sa však dôkladne pozrieme až v niektorom z budúcich článkov.

Rozhovor o tréningu kognitívnych funkcií: motivácia je najdôležitejšia

Tréning nášho tela je úplne prirodzená vec, ktorá nám pomáha udržať si kondíciu a cítiť sa dobre. Rovnako tak ale nesmieme zabúdať na to, že aj náš mozog ocení určitý typ tréningu. Mozog disponuje skvelými schopnosťami ako je pamäť, pozornosť, myslenie, predstavivosť alebo priestorová orientácia, ktoré nazývame kognitívne funkcie. Práve okolo všetkých týchto funkcií sa točí každý moment nášho života. Trénovanie kognitívnych funkcií je skvelá vec ako prevencia a pomáha udržiavať mozog v strehu. Vedľa toho ľudia, ktorí v minulosti mali úraz mozgu, potrebujú začať kognitívne funkcie trénovať čo najskôr a veľmi intenzívne. Jedine tak môže mozog zvýšiť svoje šance na účinnú rehabilitáciu. Tento fakt si uvedomili profesori na Psychologickom ústave Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, a tak vznikol projekt Treko, ktorý sa zameral práve na tréning kognitívnych funkcií po akomkoľvek úrazu mozgu. Tento počin so sebou priniesol mnohé pozitíva, a to nielen ako tréning pre klientov, ale aj ako skvelú prax pre študentov psychológie.

Každý študent, ktorý sa chce stať kognitívnym trénerom, musí prejsť trojmesačným školením. Najprv začína v skupinke pod vedením koordinátorky projektu, postupom času začne trénovať s klientmi samostatne. Priebeh kognitívneho tréningu je zameraný individuálne podľa konkrétnych potrieb klienta. Preto na prvej schôdzke vykoná študent s novoprijatým klientom testovanie, ktoré prezradí stav jednotlivých kognitívnych funkcií. Na základe testovania potom študent zostavuje plán úloh zameraných na špecifické oblasti (pamäť, pozornosť, plánovanie atď.), a tak zvyšuje šancu na ich zlepšenie. Progres ale nie je otázkou niekoľkých týždňov tréningu, ale ide o dlhodobý proces. Klient dochádza na individuálne alebo skupinové tréningy v závislosti na tom, ako veľmi samostatne dokáže pracovať. Počas hospitalizácie študenti dochádzajú aj do nemocnice, pretože je dôležité začať s trénovaním čo najskôr. Pripravili sme pre vás rozhovor s koordinátorkou projektu kognitívnych tréningov, Mgr. Martinou Dörrerovou, ktorá nám o ňom prezradila viac.

Na začiatku by som sa Vás rada spýtala na základné informácie, a to kedy projekt kognitívnych tréningov vznikol, kto ho zastupuje a ako dlho vlastne prebieha?

Projekt kognitívnych tréningov prebieha na Psychologickom ústave Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity (PSU) minimálne 10 rokov. Myšlienkou bolo ponúknutie kognitívneho tréningu pacientom aj po koncu hospitalizácie, tzn. ambulantne. Postupne sa zrodila spolupráca s Fakultnou Nemocnicou Bohunice (FN Bohunice). Zo začiatku to vyzeralo tak, že lekári z rôznych oddelení (napr. oddelenie Karim a niektoré neurologické) informovali psychológov o tom, pre ktorých konkrétnych pacientov je vhodné pokračovať v tréningu aj po koncu hospitalizácie. Potom prišla úloha Psychologického ústavu, ktorý dal dokopy tím trénerov zo študentov. Spočiatku sa jednalo naozaj len o niekoľko málo študentov. Snahou bolo vytvárať skupinky o asi troch klientoch. Postupom času sa podarilo spoluprácu s FN Bohunice prehĺbiť. Vždy záleží na lekárovi, ktorý daného klienta odporučí. Vďaka tomu sa k nám dostávajú napríklad aj klienti s diagnózou hemofílie, ktorí zdanlivo kognitívny tréning nepotrebujú, pretože sa nejedná o postihnutie mozgu. U takýchto klientov sa ale jedná skôr o prevenciu, aby vedeli, že existuje kognitívny tréning a že sa na nás možno v prípade potreby obrátiť.

Ako dlho si myslíte, že je potrebné trénovať, aby vznikla šanca na čo len i malé zlepšenie?

Zo skúsenosti viem, že najviac záleží na motivácii klienta a na tom, o aké postihnutie mozgu sa jedná. Dá sa ale povedať, že prvé merateľné zlepšenie môžeme v testoch vidieť po pol až jednom roku. Kognitívny tréning je metóda pomalá, avšak na druhú stranu pre klientov dostupná.

Koľkokrát týždenne je ideálne, aby klient trénoval?

Ideálna frekvencia sedení s trénerom je raz týždenne. Je však dôležité, aby klient trénoval tiež doma. Preto sa projekt Treko snaží, aby klienti trénovali so študentmi raz týždenne a potom šesťkrát týždenne doma. Snažíme sa klientov viesť k čo najväčšej samostatnosti. Aby si uvedomovali, že oni sami urobia tú najväčšiu prácu.

Akí klienti na tréningy najčastejšie prichádzajú?

Nedá sa povedať, že by sme mali nejakú najčastejšiu diagnózu. Ani sa nedá povedať, že by k nám dochádzali skôr mladší alebo starší klienti. Je to naozaj namiešané. Aktuálne vekové rozmedzie je od 16 do 82 rokov. A naozaj je to rovnomerne zastúpené. Čo sa týka diagnóz, tak možno o trochu viac ľudí je po autonehodách, tzn. kraniotrauma, ale aj klienti po mozgovej príhode atď. Pribúda tiež klientov s degeneratívnym ochorením mozgu, tzn. Parkinsonovou a Alzheimerovou chorobou. Dochádzajú k nám aj klienti s psychiatrickou diagnózou, napr. so schizofréniou alebo s depresívnym syndrómom. Títo klienti väčšinou využívajú skupinový tréning.

Aký klient má pri kognitívnom tréningu šancu na najväčšie možné zlepšenie?

Mladší klient, ktorý sa k nám dostane veľmi skoro po poškodení mozgu, má väčšiu šancu na zlepšenie.

Kto sa do tohto projektu môže zapojiť v úlohe trénera?

Všetci študenti z PsÚ alebo i ďalší študenti psychológie. Môžu sa zapojiť aj po dokončení štúdia.

Akým spôsobom sa klient môže dostať k trénovaniu so študentom?

Tým, že projekt beží niekoľko rokov, sa k nám klienti dostávajú rôznymi cestami. Čo je dobre, pretože si o tejto možnosti medzi sebou povedia. Klienti k nám neprichádzajú len z FN Bohunice, ale aj z Fakultnej nemocnice u sv. Anny alebo aj zo združenia „Práh“. Dokonca sa ku nám dostali aj klienti, o ktorých nevieme, akou cestou sa o nás dozvedeli. Ale jednoducho o nás vedia

Koľko študentov sa aktívne zapája do kognitívneho tréningu s klientmi?

Približne 10.

Stretla ste sa niekedy s pacientom, ktorý Vás prekvapil svojím rýchlym pokrokom?

Stretla som sa s klientom, ktorý ma prekvapil tým, že aj napriek veľkému poškodeniu mozgu dokázal veľmi rýchlo "vymazávať" svoj kognitívny deficit. Z mojej skúsenosti naozaj najviac záleží na motivácii klienta. Keď on chce, tak ide všetko relatívne rýchlo. Stretla som sa aj so slečnou, ktorá ma prekvapila svojím pokrokom. Neskôr sme sa však dozvedeli, že to nebolo tak úplne vďaka tréningu, ale vďaka zmene liekov. Medikácia, ktorá bola pre ňu prospešnejšia (mala menej negatívnych účinkov) dovolila mozgu, aby naozaj fungoval tak, ako najlepšie dokázal. Niekedy účinky liekov trochu zablokujú kognitívne schopnosti. Vďaka výmene liekov sa potom táto slečna dostala z podpriemerných výsledkov v teste k výsledkom priemerných hodnôt.

***

Ďakujem pani magisterke za rozhovor. V prípade akýchkoľvek otázok je možné kontaktovať projekt Treko na nasledujúcom e-mailu: kognitivnitrenink@centrum.cz. Webové stránky sú momentálne v prípravnej fáze.

Trénovanie mozgu neprináša výsledky zo dňa na deň. Pokiaľ ale v tréningu vytrváme, dáme svojmu mozgu príležitosť neustále si precvičovať svoje funkcie, ktoré vo svojom živote potrebujeme viac, než si v skutočnosti uvedomujeme.