Prečítajte si náš blog

Články na téma nervový systém

Techniky dychu pre posilnenie tela i mysle – 1. časť

V posledných rokoch sa roztrhlo vrece s radami na posilnenie a zlepšenie kadečoho. Ide na vás viróza? Pite zázvorový čaj. Máte vysoký tlak? Nevadí, je veľa liekov, ktoré ho znížia. Pritom zabúdame (alebo často ani nevieme), že existujú spôsoby, ktorými môžeme vytúženého stavu dosiahnuť, a nepotrebujeme k nim nič viac, ako vlastné telo. Teda presnejšie povedané, vlastný dych. Ide o techniky, ktoré boli pilované indickými jogínmi tisícky rokov a nestratili na svojej účinnosti ani dnes. Dokonca aj západná "prísna" veda potvrdzuje blahodarný efekt dychových techník, ale o tom až za chvíľu.

V tomto článku sa zameriame na dych zvaný Nadi Šodhana. V jogínskom učení je tento dych považovaný za očistný a býva súčasťou ďalších náročnejších cvikov. Ale aj jeho samostatné a pravidelné praktizovanie prináša mnoho pozitívnych účinkov na telo aj myseľ:

redukuje stres a nervozitu,

prečisťuje myseľ, zvyšuje bdelosť a schopnosť sústrediť sa,

posilňuje celý nervový systém, čím pôsobí blahodarne na mozog,

vyrovnáva funkciu oboch mozgových hemisfér,

zásobuje telo kyslíkom a tým podporuje látkovú výmenu a zbavuje nás toxínov,

ozdravuje pľúca a zmierňuje alergiu,

pomáha vytvárať optimálnu hormonálnu hladinu.

A teraz k tým štúdiám. Nie je asi prekvapením, že najviac výskumov techník dychu sa vykonáva práve v Indii. To ale nemení nič na ich exaktnosti v zmysle západnej medicínskej vedeckosti. Univerzita medicíny v Jaipure podnikla v roku 2014 výskum, v ktorom zisťovala účinok jednorazového 20-minútového cvičenia Šodhany u 30 probandov. Výsledkom krátkeho cviku bolo zníženie srdcového tepu a krvného tlaku o 8 %. Zároveň sa znížil aj reakčný čas, a to o 10 %. Podobný výskum uskutočnila aj Univerzita v Mangalore, kde srdcový tep probandov klesol o 13 % a kognitívny výkon v podobe riešenia matematických úloh sa zlepšil dokonca o 24 %. Toto boli výsledky jedného 20-minútového sedenia; pri dlhodobom praktizovaní tohto dychu možno dosiahnuť oveľa hlbších pozitívnych zmien.

Dych krok za krokom

Dychová technika Nadi Šodhana je veľmi jednoduchá, časovo nenáročná a pre jej praktizovanie potrebujete iba pokojné miesto. Toto cvičenie môžete vykonávať kedykoľvek. Ideálna doba je ráno po prebudení a večer pred spaním. Môžete si ju hneď dnes skúsiť sami s nasledovným postupom:

Zaujmite pozíciu v sede. Ideálny je lotosový sed, ale pre svoju náročnosť vyžaduje pomerne dlhú dobu cviku. Alternatívou je turecký sed, alebo sed na stoličke. Chrbát majte vzpriamený.

Zatvorte oči a niekoľkokrát sa zľahka, pomaly a hlboko nadýchnite a vydýchnite. Ukazovák a prostredník pravej ruky chyťte do dlane. Zvyšné tri prsty použijete počas cvičenia.

Pravým palcom upchajte pravú nosnú dierku. Palec netlačí a je zľahka položený nad krídlom nosa, teda v mieste asi centimeter od okraja nosovej dierky. Bez námahy sa nadýchnite ľavou nosnou dierkou.

Než vydýchnete, na krátky moment upchajte tiež ľavú nosnú dierku prstenníkom a malíčkom. Ak by táto pozícia ruky bola nepríjemná, použite len jeden z prstov. Teraz uvoľnite palec a vydýchnite prvou dierkou. Dlho a uvoľnene.

Pri ďalšom nádychu zostávajú prsty na ľavej nosnej dierke a vdychujeme pravou stranou. Spôsob striedania je u tejto techniky veľmi dôležitý.

Opäť na krátky moment upchajte obe nosné dierky a vzápätí pre výdych uvoľnite ľavú nosnú dierku.

Cyklus zopakujte zhruba 10x. Táto technika je veľmi jednoduchá aj pre začiatočníkov. Stačí si len uvedomiť, že po vystriedaní dierok prichádza najprv výdych, potom nádych.

Šťastné hemisféry

Ako už bolo povedané, Nadi Šodhana pôsobí harmonicky na obe mozgové hemisféry. Pravá strana nosa povzbudzuje ľavú hemisféru, ktorá je sídlom logického myslenia, reči, počítania alebo pojmu o čase. Ľavá strana nosa naopak podporuje funkciu pravej hemisféry, kde sídli predstavivosť, denné snenie, intuícia, vnímanie farieb a hudby. Ak by ste chceli v ktorýkoľvek moment podporiť jednu, alebo druhú hemisféru, stačí sústredene dýchať do nosovej dierky, ktorá je prepojená s požadovanou oblasťou. Môžete zistiť, že jedna z nosných dierok je horšie priechodná, než tá druhá. Ide o prirodzený jav, kedy sa zhruba každé dve hodiny automaticky strieda priechodnosť medzi oboma stranami nosa.

Budúci článok o technike dychu sa zameria na povzbudenie pozornosti a pamäti.

Zdroje:

http://www.dok.rwan.sk/Zivotny styl/Andre van Lysebeth - Pranajama.pdf

http://www.j-pbs.org/pdf/182/subbalakshmi.pdf

http://jctmb.com/Vol2-Issue3-Jul-Sep-2014/02.Immediate Effect of Nadi-Shodhana Pranayam on Some Selected Parameters of Cardiorespiratory and Mental Efficiency.pdf

https://www.banyanbotanicals.com/info/ayurvedic-living/living-ayurveda/yoga/nadi-shodhana-pranayama/

Čo bezpečne prezradí klamára alebo Pinokiov efekt

Kang Lee z univerzity v Toronte študuje fenomén klamstva u detí už dve desaťročia. V spoločnosti podľa neho panujú tri silné presvedčenia o detských klamstvách. Po prvé, deti sú zlými klamári a pre dospelých nie je problém lož odhaliť. Po druhé, deti začínajú klamať až po nástupe do školy. Po tretie, ak dieťa klame už vo veľmi útlom veku, svedčí to o vade jeho charakteru a s veľkou pravdepodobnosťou z neho vyrastie patologický klamár. Tieto presvedčenia sú však mylné, ako ukazujú dve dekády Leeových výskumov.

Experiment s kartami

So svojím tímom totiž prišiel na niekoľko zaujímavých poznatkov. Usporiadali jednoduchý experiment: s každým dieťaťom hrali hru na hádanie kariet. Za uhádnutie karty bola prisľúbená odmena. V určitý moment si experimentátor musel náhle odskočiť a dieťa za jeho neprítomnosti za žiadnu cenu nemalo kartu obrátiť. Tipnite si, koľko z nich sa na kartu pozrelo? Vo chvíli, keď za sebou experimentátor zavrel dvere, podvádzalo 90% detí. Netušili však, že ich sledujú skryté kamery.

Keď sa výskumník vrátil, časť detí o podvode klamala a časť z nich sa priznala. Zaujímavé je, že s vekom sa pomer klamárov a poctivcov mení. Kým dvojročné deti klamali v 30% a priznali sa v 70%, starší už na tom neboli tak dobre. Trojročné deti zodpovedali z polovice klamlivo, z polovice pravdivo a štvorročnej klamali dokonca v 80%!

Spoznáme klamára?

Ak dospelí ľudia veria svoje schopnosti detskú lož odhaliť, ponúka výskum ďalší prekvapivý výsledok. Pri prehraní stoviek detských zaklamaní aj priznaní si v tipovaní neviedli dobre študenti, sociálni pracovníci ani strážcovia zákona. Tí pritom s klamstvom prichádzajú do styku denne. Čo je však pozoruhodnejšie zistenie - klamstva detí nespoznajú väčšinou ani vlastní rodičia.

Dve ingrediencie klamstiev

Tím výskumníkov sa zamýšľal aj nad tým, prečo niektoré deti klamú viac a iné menej. Prišli s teóriou, že k naozaj dobrým klamstvám sú potrebné dve zručnosti. Tou prvou je znalosť teórie mysle, inými slovami schopnosť čítať myseľ toho druhého - vedieť, že nevie niečo, čo viem ja. S touto schopnosťou sa nerodíme, ale osvojujeme si ju medzi druhým a tretím rokom. A ako je vidieť, v praxi ju použijeme hneď, ako to len ide.

Druhou zručnosťou, ktorá je pri klamstve potrebná, je sebaovládanie. Nie je totiž tak ľahké tváriť sa inak, než ako sa cítime. U klamstiev to platí dvojnásobne. Väčšina ľudí zažíva pri tomto akte veľa negatívnych emócií, napríklad vinu, strach či hanblivosť. Skryť tieto emócie teda vyžaduje veľkú dávku sebaovládania, predovšetkým v koordinácii drobných mimických svalov tváre.

Ako sa sníma lož

Zďaleka nie všetko dianie možno však v našom tvári dobre skryť. Napríklad nezadržateľne sa vynárajúca rumenec na našich tvárach. Môže za to autonómny nervový systém, ktorý napriek našej snahe zachovať si "chladnú hlavu" privádza do tváre väčšie množstvo krvi.

A práve na to sa zameral Leeov výskumný kolektív. Kamerou snímali tváre ľudí, ktorí klamali, alebo hovorili pravdu. Zistili pri tom, že okrem pohybov tváre, potenia, zvýšenej teploty a frekvencie srdcového tepu sa výrazne zmenil ešte jeden detail v tvári klamárov. Začal sa im červenať nos. Preto sa tím rozhodol tento efekt nazvať Pinokiov.

Väčšina zmien v prekrveniu tváre pri prežívaní emócií nie je ale viditeľná voľným okom. Špeciálne upravenou kamerou je však možné zachytiť aj tie najmenšie zmeny, ktoré sa v našej koži odohrávajú. Ako Kang Lee zdôrazňuje, určovanie emócií iba za pomoci kamerového snímania je síce na začiatku svojej existencie, ale nesie v sebe veľký potenciál. Mohli by sme tak skoro mať možnosť zistiť, čo prežíva človek sediaci na druhom konci videochate alebo napríklad prekuknúť pravé úmysly politikov v televíznych debatách.

Zdroje:

https://www.ted.com/talks/kang_lee_can_you_really_tell_if_a_kid_is_lying https://www.researchgate.net/publication/282569498_Theory-of-Mind_Training_Causes_Honest_Young_Children_to_Lie onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/cdep.12023/abstract